Manželstvo je jednoznačne hlavnou príčinou rozvodu

Autor: Miroslav Trabalík | 19.4.2011 o 21:21 | (upravené 19.4.2011 o 21:46) Karma článku: 5,54 | Prečítané:  1579x

Neznášam dovolenky! Už len predstava desaťdňového nič nerobenia, mne vorkoholikovi, vytvárala husiu kožu na chrbte a divné pocity v žalúdku. No môj manžel, kreatívny hrdina sa už na moje večné zodierania nemohol pozerať a navrhol mi reprízu svadobnej cesty.

Moje jedno sklené oko takmer vypadlo pri počutí tohto romanticky, vyzerajúceho nápadu a moje umelé srdce to nezvládlo a skolabovala som. Veď jedinú romantickú vetu, ktorú som od môjho druha počula bolo: „Miláčik, došlo pivo, rob s tým niečo!" Trochu som sa aj zľakla, lebo naša svadobná cesta, ktorá sa konala vo Vysokých Tatrách, bola plná trapasov a nešťastia. Tentoraz ma moja polovička uistila, že niečo ušetril a budeme si môcť dovoliť viac ako ten jeden stan pred tridsiatimi rokmi, ktorý nám aj tak niekto ukradol už na stanici v Štrbe. Ešteže som vtedy nestratila hlavu a spali sme pod holým nebom i keď bol január. Pri litri domácej, ktorú som vypila mi ani zima nevadila a aj tak si na tu noc nepamätám. Len náš najstarší syn vyzerá ako Yeti. Po vzhliadnutí prospektov, ktoré mi manžel nakradol z „cestovky" som sa potešila. Slušne vyzerajúca chata vysoko v horách, v krbe praskajúci oheň. Už pri predstave ako pred ním ležím s manželom, ktorý nadáva, že nemá telku a nemôže pozerať priamy prenos futbalu ma veľmi vzrušila a začala som sa tešiť.

Prišiel deň D, bol to piatok 13., ale ja nie som poverčivá, i keď odvtedy sa v tento deň radšej predávkujem liekmi a cely ho prespím. Nezačal sa celkom najlepšie. Naša stará Lada začala štrajkovať, nakoniec sme ju roztlačili hore kopcom a mohli sme isť. Päťdesiat kilometrov pred cieľom však znovu vypovedala službu. Celá skormútená, so stratenou predstavou krásneho víkendu, som si sadla na stred cesty a myslela som si, že ma to prejde. Môj manžel sa snažil stopovať, ale s tou jeho protézou na pravej ruke mu nik nezastavil, každý len radšej dupol na plyn. Nič nám neostávalo len autíčko predať naším španielskym spoluobčanom. Do cieľa sme sa rozhodli ísť pešo. Celá vyhladovaná, vysmädnutá a s manželom na chrbte som dorazila k hlavnej chate.

Opitý recepčný  mi za príplatok štyroch fliaš piva dal kľúče od chaty, ktorá bola zo všetkých najkrajšia. Keď mi do diaľky ukázal kadiaľ máme ísť ani som moc nerozumela, lebo po vystretí ruky spadol na zem. Ženskou intuíciou som si dovtípila smer. Moju polovičku som musela ťahať už len po zemi, lebo si tam našiel pár poľských priateľov, s ktorými vypil všetko ríbezľové víno, prichystané pre nás dvoch. Asi po dvoch hodinách „terigania sa" v dvojmetrovom snehu som našla naše hniezdočko lásky.

Zvonka vyzerala ako kôlňa na náradie a bola taká malá, že už sama som sa v nej tlačila. Povzdychla som si a uspokojila sa s tým, čo som mala. Posteľ tam bola iba jedna, druhu si šváby, že vraj odniesli do svojho úkrytu. Vybalila som všetky naše zásoby, ktoré nám zostali. Nebolo ich veľa, lebo sme si to „sekli" skratkou cez rómsku osadu. Manžel, po čiastočnom vytriezvení, zistil, že nemá pivo, tak sa rozbehol do doliny nejaké zohnať.

Zostala som tam ja sama a pár myší, ktoré sa ku mne priateľsky túlili. Začala mi byť zima. Vybavená zápalkami a horľavým lakom na vlasy som sa rozhodla spraviť oheň v krbe. Po škrtnutí zápalky môj lak spôsobil explóziu, po ktorej ho už nepotrebujem. Plná sĺz, ktoré mi stekali po spálenej tvári, som sa dívala z okna a čakala milého. V diaľke som videla kráčať, dve osoby. Podľa krívania som spoznala manžela. Dovalil sa do chaty spolu s horským nosičom na chrbte, s dvoma sudmi piva. Sympatický nosič sa mi predstavil a podotkol, že môj manžel toho znesie dosť, keď opil celu krčmu v dedine. Nasledujúci deň celý „prechľastali" a ja som nič nerobila, len dívala sa z okna a čakala, kedy to skončí.

Našťastie netrvalo to dlho, môj manžel sa mi priznal že je opačne orientovaný a zaľúbil sa do horského nosiča a jeho piva. To už bolo aj na mňa priveľa, zbalila som si svoj kozmeticky kufrík a rozhodla sa ísť pešo domov. Po ceste som sa dostala do rómskej osady, kde si ma podľa zhorenej tváre pomýlili so svojimi a nechceli ma pustiť domov. Celkom som si to tam obľúbila, bolo to podobné ako na horskej chate len snehu menej. S manželom som sa rozviedla. Tomu sa vraj celkom dobre darí. Z horskej chatrče si urobili krčmu "U dvoch teplých" a opíjajú poľských turistov. Takže manželstvo sa mi skončilo tam kde začalo, na svadobnej cesta.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?